Otázky súvisiace s náboženstvom sú neustále prítomné v každej spoločnosti. Tém, ktoré priamo alebo nepriamo súvisia s religiozitou skúmajú rôzne vedné disciplíny. Poukazujú na to, že religiozita je súčasťou zložitého či už politického, spoločenského, kultúrneho, sociálneho, alebo iného diania. Potvrdila to tiež 17. vedecká konferencia ISORECEA (International Study of Religion in Eastern and Central Europe Association) pod názvom „(De-)Institutionalisation of Religious Life in Times of Geopolitical Turbulence.“ Tohto podujatia sa zúčastnili referujúci zo štátov V4, z Bulharska, Rumunska, Francúzska, Slovinska, Srbska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Nemecka, Nórska, Portugalska, Švajčiarska, Talianska, Ukrajiny, Írska, USA či Veľkej Británie. (viď program a abstrakty https://sociologia.sav.sk/publikacie.php?id=3420 ) 

Zmieňovaná medzinárodná akcia bola zorganizovaná v dňoch 16. – 18. apríla 2026 v Bratislave, a to v spolupráci Sociologického ústavu SAV, v.v.i., Ústavu politických vied SAV, v.v.i., Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. K organizátorom patrí okrem strešnej asociácie ISORECEA a uvedených slovenských akademických pracovísk tiež International Association for the History of Religions (IAHR). Priestory potrebné na pracovnú aj spoločenskú časť konferencie poskytla Univerzita Komenského, a to na oboch spomínaných fakultách. Takéto významné stretnutie antropológov, historikov, etnológov, sociológov, politológov, religionistov a odborníkov z ďalších humanitných a spoločenských disciplín sa uskutočnilo tiež vďaka projektu APVV-22-0063 „Reprodukcie náboženských a svetonázorových štruktúr na Slovensku. Stopäťdesiat rokov zmien“ (viď https://sociologia.sav.sk/vyskumne_projekty.php?id=3304 ), ktorého vedúcim je Miroslav Tížik, samostatný vedecký pracovník Sociologického ústavu SAV, v.v.i.

Nemáme priestor venovať sa podrobne celej akcii, pretože prebiehala v celkovo až 20 paralelných sekciách, na ktorých vystúpilo asi 80 rečníkov, čo bolo doplnené štyrmi diskusiami autormi a kritikmi aktuálnych kníh a prezentáciou posterov. Každý rokovací deň bola jedna plenárna prednáška pozvaných odborníkov v téme konferencie. Pre záujemcov odporúčame si prečítať aj správu Martina Klapeteka z Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach (viď https://medium.seznam.cz/clanek/martin-klapetek-mezi-tradici-a-nejistotou-religionistika-v-case-geopolitickych-promen-265879 ) 

Konferencia začala úvodnými príhovormi prodekanov Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Branislava Blehu a Martina Baču. Konferenciu za otvorenú vyhlásil Gergely Rosta, predseda asociácie ISORECEA, ktorý okrem iného ocenil, že konferencia sa koná už aj na Slovensku. V úvodnej časti bola slávnostne odovzdaná cena Miklósa Tomku (Miklós Tomka Award) ISORECEA, a to Michalovi Púchovskému, vedeckému pracovníkovi Sociologického ústavu SAV, v.v.i. za víťazný pôvodný článok o vývoji súčasného pohanstva na Slovensku, ktorý vybrala medzinárodná porota a ktorý bude publikovaný v časopise RASCEE. 

Pracovnú časť konferencie zahájil 16. apríla 2026 plenárnou prednáškou Róbert Dobrovodský, verejný ochranca práv SR, ktorý pripomenul vývoj vzťahov cirkví, náboženských spoločností a štátu v Slovenskej republike (viď https://vop.gov.sk/pravny-stat-ma-slobodu-viery-chranit-nie-obmedzovat/ ). Zmienil sa okrem iného o rozporoch medzi náboženskou slobodou, registráciou cirkví a náboženských spoločností a platnou legislatívou SR a EÚ. Osobitnú pozornosť venoval rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva. Nielen v jeho prejave, ale následne i v diskusii sa sústredili rečníci najmä na rozpor medzi uplatňovanou slobodou vierovyznania a platnou legislatívou. Z tohto vyplývajú časté diskusie o tom, či je Slovenská republika nadkonfesionálny štát alebo nie. Neraz sa v tomto kontexte zmieňovali zmluvy Slovenskej republiky so Svätou stolicou a zmluvy medzi SR a registrovanými cirkvami a náboženskými spoločnosťami. V nadväznosti na vystúpenie R. Dobrovodského spomeniem ešte zaujímavú diskusiu, ktorá bola v druhý deň konferencie o knihe „A Sociology of Religious Freedom“ za účasti dvoch z trojice autorov Olgy Breskaye a Jamesa T. Richardsona, ktorá vyšla v roku 2024 vo vydavateľstve Oxford University Press. Ku knihe vyjadrili spätnú väzbu Brian Conway z Írska, Dorota Hall z Poľska, Roberta Ricucci z Talianska a Siniša Zrinšak z Chorvátska, čo dali globálne zameranej publikácii skutočne nestranný pohľad z rôznych geografických a historicko-spoločenských prostredí. Analyzovali okrem iného náboženskú slobodu a jej spojitosť napríklad k ľudským právam, k moci, k slobode, k demokratickým teóriám. Ďalej analyzovali vzťah cirkví a štátu, vrátane legislatívy, a to v demokratických a v nedemokratických režimoch, zmeny v rámci jednotlivých náboženských skupín a pod. Zhodli sa na tom, že túto tému je možné interpretovať a reflektovať prizmou rôznych sociologických subdisciplín a paradigiem. 

Prirodzene na konferencii sa venovala pozornosť ďalším témam, napríklad migrantom a ich možnostiam realizovať ich vieru v štátoch, kde získali minimálne nejaký dočasný pobyt. Príspevky sa tiež venovali otázkam moderného pohanstva (paganizmu), postoju cirkví k národu, ku konzervativizmu atď. Ako sme už uviedli, nie je možné ani vymenovať všetky témy a referáty, ktoré odzneli na tejto konferencii. Potvrdilo sa, že prezentované témy sú aktuálne pričom situácia v jednotlivých európskych štátoch vo vzťahu k náboženským menšinám a ďalším témam je väčšinou veľmi podobná. Rôzne formy kultúrnych vojen, sporov o ten najsprávnejší konzervativizmus, interpretácie histórie spojenej s nejakou formou nacionalizmu, alebo liberalizmu, snahy o potláčanie rôznorodých menšinových názorov a pod. sú prítomné v ktorejkoľvek časti Európy. Tendencie o dominanciu jedného, údajne väčšinového názoru zaznamenávame v ktorejkoľvek časti sveta, pričom niekedy je voľakde na vzostupe, inokedy zas na ústupe, ale vždy sú prítomné napríklad v politike, v spoločnosti a v rôznych cirkevných zoskupeniach. Súčasťou konferencie bolo aj Valné zhromaždenie ISORECEA a voľby nového vedenia. Spomínaného Gergelyho Rostu z Maďarska na poste predsedu ISORECEA nahradila Milda Ališauskienė z Litvy.

Na konferencii odznelo veľa zaujímavých príspevkov, panovala na nej priateľská atmosféra a všeobecná spokojnosť. Len škoda, ale to už je charakteristické pre všetky väčšie podujatia, že účastníci sa nemôžu zúčastniť všetkých sekcií. Možnosť voľby bola a každý sa zúčastnil sekcií podľa svojho výberu. Zároveň sa potvrdilo to známe, že individuálnu slobodu a rozhodovanie vždy obmedzuje nejaká moc, ktorej sa musíme podriadiť. Na záver si dovoľujem ešte vysloviť úprimné ďakujem všetkým osobám, ktoré sa podieľali na zorganizovaní tohto úspešného podujatia, čo odznelo okrem iného v záverečných slovách Gergelyho Rosta, Miroslava Tížika a Mildy Ališauskienė.